O rizikách súvisiacich so šoférovaním pod vplyvom únavy, alkoholu či rozptýlenia sme všetci už nie jedenkrát počuli, či nebodaj „prichytili sa pri čine“. O týchto nebezpečenstvách sa hovorí často.
Poďme sa ale pozrieť na vplyv emócii na naše šoférovanie. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako emócie ovplyvňujú sústredenie, rýchlosť reakcie a (a najmä) ohľaduplnosť či trpezlivosť za volantom?
Skúsme malé psychologické cvičenie
alebo
Prečítajte si príbeh jedného nahnevaného (r)vodiča:
Predstavte si situáciu, že ste práve zažili nepríjemnú argumentáciu v práci, boli ste obvinený z niečoho čo nebola Vaša chyba, zneužil Vás kolega, od ktorého ste to nečakali a nemali ste vôbec možnosť vyjadriť sa k danej situácii. Vyšli ste z toho ako ten „kto urobil chybu“ a pritom to tak vôbec nebolo. Veľmi frustrujúci pocit. Máte chuť kričať a zanadávať si, no kontrolujete sa, lebo ste ešte v kancelárii plnej iných ľudí a situáciu by to ešte zhoršilo vo Váš neprospech. Pýtate sa v duchu sám seba „Prečooo sú ľudia takí zlí???“ . Hneď potom odídete z kancelárie, vojdete do garáže, sadnete do svojho auta a idete domov cez štandardnú popoludňajšiu hustú premávku. Potrebujete sa dostať do školy vyzdvihnúť svoje dieťa, aby ste ho stihli zaviezť na krúžok niekam inam. Ste si vedomý, že to stihnete, len keď budete mať šťastie a nič nečakané sa v premávke nestane...
Počas tejto cesty sa stanú momenty, ktoré sa stávajú vždy: vodič pred Vami zabrzdí na oranžový semafor, keď Vy ste ešte plánovali prejsť za ním na tú oranžovú, niekto si Vás (naschvál akože) nevšimne a nepustí Vás preradiť sa do priebežného pruhu, keď Váš končí, aj keď by mohol, niekto sa „pichne“ pred Vás, lebo jeho pruh sa mení na odbočovací a on si to neskoro všimol a Vy musíte až pribrzdiť, milá babička pred Vami jazdí asi 25 km / hod na povolenej 50-ke... a Vy viete, že kvôli nej nestihnete zelenú na semafore, ktorá sa na Vás usmieva z diaľky. Všetky tieto situácie sa stávajú úplne bežne a žiadneho rozumného vodiča by nemali príliš rozhodiť a mal by reagovať s rozhľadom a ohľaduplne.
Ale čo ak v nás aktuálne vrú negatívne emócie zo zlého zážitku???
Vtedy nás všetky tieto bežné situácie v premávke vytočia o 100% viac a reagujeme oveľa agresívnejšie a pod vplyvom stresu. Takýto vodič potom automaticky začína jazdiť tak, že ostatných buď trestá za tie „prehrešky“, alebo on sám robí prehrešky voči bezpečnosti a nikomu nič nedaruje. Pritom si stále myslí, že on je dobrý vodič, len akurát teraz je v zlej situácii, lebo mu celý svet ukrivdil a ešte aj všetci okolo neho jazdia ako blbci.
Okrem agresívnej jazdy tu je ešte ďalší aspekt vplyvu negatívnych emócií. Nahnevaný vodič nedokáže dostatočne sledovať priestor okolo vozidla, vyhodnocovať riziká a reagovať dostatočne rýchlo na nečakané situácie. Všetko sústredenie je venované emócií a situácii, ktorá to spôsobila.
Riziko kolízie je vtedy naozaj veľké.
Dá sa s tým niečo robiť?
Takmer žiadny vodič si (bohužiaľ) nepoloží otázku V akom je emocionálnom rozpoložení predtým ako sadne za volant. Neexistujú štatistiky koľko ľudí jazdilo / doplatilo na vlastný hnev za volantom, no dovolíme si odhadnúť, že určite viac ako polovica vodičov to už zažila a jazdila tak, že nechali hnev z iných situácii ovládať svoje reakcie na ostatných vodičov. Skúste sa každý opýtať sám seba: Koľkokrát som nepustil niekoho z bočnej, lebo som bol nahnevaný na niekoho iného? Koľkokrát som sa nalepil na auto predo mnou viac ako bolo bezpečné len aby som ho potrestal, lebo sa pichol predo mňa, keď som to nečakal? Koľkokrát som si zanadával v aute na niekoho v premávke okolo mňa?
Ignorovanie zlého emocionálneho rozpoloženia pred aj počas šoférovania môže mať vážne dôsledky. Skúsme s tým všetci niečo robiť.
Aké signály treba u seba vnímať?
Reakcie - Rozmýšľajte o tom ako reagujete na ostatných vodičov a opýtajte sa sám seba či tak reagujete vždy, alebo inokedy Vás to až tak nerozhodí?
Sústredenie - Vnímajte svoje myšlienky a sústredenie – pokiaľ je myseľ v pokoji, tak dokáže dostatočne dobre vnímať priestor okolo auta, pohybovať očami, vnímať riziká, predvídať konanie iných vodičov a pod. Keď je myseľ nahnevaná a zamýšľa sa inými vecami ako je premávka, takmer určite máte uprený pohľad na 1 bod (zvyčajne auto pred Vami) a Vaše priestorové videnie je veľmi limitované, s čím súvisí neskorá reakcia, zľaknutie a ďalšie riziká.
Interakcia s ostatnými - Uvedomte si ako ste Vy čitateľný a ako ovplyvňujete ostatných vodičov. Jazda v hneve je automaticky agresívna, rýchla, netrpezlivá. Bohužiaľ to funguje tak, že takouto jazdou ovplyvňujete ostatných, ktorí tie začnú jazdiť agresívnejšie kvôli Vám. Takto vzniká začarovaný kruh, kde si každý vodič myslí, že „on“ je dobrý vodič, ale ostatní ho dohnali k tomuto správaniu, lebo všetci naokolo jazdia zle. On sa „len“ prispôsobil.
No a čo tie pozitívne emócie? Tie pomáhajú?
Nie je to len o negatívnych emóciách. Aj pozitívne pocity nás môžu rozptyľovať počas šoférovania.
Či už prežívate návaly šťastia z úspechu v práci, alebo Vás potešilo niečo v partnerskom vzťahu, deti, čosi ste vyhrali, alebo len v rádiu začali hrať obľúbenú pesničku, ktorá Vám pripomína nezabudnuteľný zážitok z minulosti... Aj takého pozitívne emócie nás môžu ovplyvniť pri šoférovaní a to nie v tom dobrom zmysle. Každá situácia, ktorá spôsobí, že naše sústredenie a myšlienky sú inde ako v premávke okolo nás, je nebezpečná. Pozitívne je, že aspoň nehrozí agresívna jazda a stres. Hrozí skôr to, že Vy budete ten vodič, ktorý pomalou jazdou vyprovokuje iných vodičov k nervóznej agresívnej jazde. Je v poriadku jazdiť s úsmevom a v dobrej nálade. Myšlienky však musia byť venované hlavne premávke. Treba si to vedome pripomínať a "neodchádzať" myšlienkami.
Ako mať vlastné emócie pod kontrolou za volantom?
Príprava – Skontrolujte dopravnú situáciu a naplánujte si trasu vopred. Keď budete vedieť napríklad o dopravných obmedzeniach na Vašej trase, vyhnete sa rozčúleniu počas šoférovania. Vyštartujte skôr, doprajte si viac času ako nutné minimum, pomôže Vám to nestresovať ak sa stane niečo neočakávané.
Uvedomenie si – Keď si sadnete za volant, venujte pár sekúnd zamysleniu sa v akom emocionálnom rozpoložení ste. Ak ste nahnevaný alebo aj hýrite šťastím, zhlboka sa nadýchnite a povedzte si (optimálne nahlas), že si to uvedomujete a nenecháte sa ovplyvňovať emóciami pri šoférovaní. Najlepšie je počkať, upokojiť sa a až potom vyštartovať.
Nenaháňame stratený čas – Vedome sa nastavte (povedzte si), že aj keď niekam meškáte, tak nebudete sa snažiť dohnať čas riskantnou jazdou, nebudete netrpezlivý s ostatnými, nebudete zbytočne zrýchľovať na križovatke na oranžovú, nebudete prekračovať povolenú rýchlosť... Radšej oznámte tam, kam idete, že budete meškať. Aj toto pomôže upokojiť sa.
Sebakontrola za volantom – povedzte si v predstihu, že Vás nerozhodí správanie iných vodičov. Všetci vieme, že agresívni vodiči tu sú, pripravme sa na to a povedzme si, že nás oni neovplyvnia a my sa nebudeme správať ako oni. Nekopírujme jazdný štýl agresívnych vodičov.
Zastavenie – Keď nastane okamih, že emócie sú príliš silné a naša myseľ nedokáže prestať myslieť na to čo spôsobilo vzplanutie emócií, tak nie je žiadna hanba nájsť bezpečné miesto na zastavenie a pauzu. Nechať emócie odznieť, upokojiť sa a až potom znova pokračovať v jazde.
Myšlienka na záver
Mať emócie je normálne, sme ľudia a emócie sú pre nás prirodzené. Cieľom nie je nemať emócie. Cieľom je dokázať ich spracovať a nenechať ich ovládať nás. Najmä pri aktivite, ktorá vie byť naozaj nebezpečná a vie nás aj zabiť. Áno, myslíme šoférovanie.
Jazdite tak, ako to chcete vidieť aj u ostatných.
Jazdite ohľaduplne a uvedomelo.
Začať treba od seba.
Comments