Gen Z, ADHD a mobil za volantom: Prečo sa dnešní mladí boja šoférovania viac než kedysi?

Pre niekoho bol vodičák symbolom slobody. Znamenal prvé spontánne výlety, prvé dlhé jazdy s kamarátmi a pocit, že svet je zrazu otvorený. Dnes však čoraz viac mladých ľudí vodičák odkladá. Niektorí oň dokonca vôbec nemajú záujem.

Čo sa zmenilo?

Je za tým len pohodlnosť dnešnej generácie? Alebo sa zmenil samotný spôsob, akým mladí ľudia rozmýšľajú, fungujú a reagujú na stres?

O psychológii moderného šoférovania, ADHD, mobiloch za volantom aj o tom, prečo dnešný mozog funguje úplne inak než pred 20 rokmi, sme sa rozprávali s Mgr. Karolom Kleinmannom — klinickým psychológom, dopravným psychológom, pracovno-organizačným psychológom a terapeutom.

Mgr. Karol Kleinmann viac než 15 rokov pracuje v oblasti psychológie a dopravnej bezpečnosti. Je riaditeľom zdravotníckeho centra Salvus, venuje sa klinickej a dopravnej psychológii a zastupuje Slovensko v medzinárodných organizáciách Transport Psychology International (TPI) a EFPA.

Gen Z a vodičáky: Reálny trend alebo mediálna bublina?

Podľa Karola Kleinmanna nejde o pocit ani generačné klišé. Dáta hovoria jasne.

V Česku ubudlo za posledných 10 rokov približne 34 % mladých vodičov vo veku 18 až 25 rokov. V Británii sa podiel tínedžerov s vodičákom za posledných 20 rokov znížil z 41 % na 21 %. Podobný trend vidieť aj v USA či Poľsku.

Na Slovensku síce detailné štatistiky chýbajú, no odborníci aj autoškoly pozorujú rovnaký jav.

„Nie je to pocit. Je to zdokumentovaný trend naprieč západným svetom.“

Auto už dnes neznamená slobodu

Pre staršie generácie bolo auto symbolom nezávislosti. Mohli ste odísť kamkoľvek, bez rodičov, bez obmedzení.

Lenže dnešná generácia vyrastala v digitálnom svete.

Ich sociálny život, komunikácia aj zábava fungujú cez telefón. Sloboda sa presunula z volantu na obrazovku.

A práve preto auto pre mnohých mladých ľudí jednoducho stratilo emocionálnu hodnotu, ktorú malo kedysi.

Strach zo šoférovania? Skôr strach zo zlyhania

Karol Kleinmann upozorňuje, že dnešní mladí ľudia často nebojujú len so samotným šoférovaním.

Bojujú s tlakom na výkon.

Sociálne siete vytvorili generáciu, ktorá je prakticky neustále hodnotená. A autoškola je prostredie, kde sa chyba okamžite ukáže:

• pred inštruktorom,

• pred komisárom,

• pred ostatnými vodičmi.

Pre časť mladých je práve toto silná psychická bariéra.

Amaxofóbia: Keď je volant zdrojom úzkosti

Strach zo šoférovania má dokonca vlastný odborný názov — amaxofóbia.

Nie každý, kto sa bojí jazdiť, má klinickú diagnózu. No podľa Karola Kleinmanna pribúda takzvaná subklinická úzkosť:

• vodičák odkladáme,

• vyhýbame sa jazde,

• necítime sa za volantom komfortne.

A často si to ani sami nevieme vysvetliť.

Dnešní mladí ľudia vyrastali v relatívne bezpečnom prostredí. Zrazu však majú sedieť za volantom dvojtonového auta v hustej premávke.

To vytvára psychický tlak, ktorý staršie generácie často podceňujú.

Mobil mení spôsob, akým funguje náš mozog

Jedna z najväčších zmien dneška?

Notifikácie.

Mozog nereaguje na pípnutie telefónu preto, že by každá správa bola dôležitá. Reaguje na neistotu.

„Mozog nereaguje na správu. Reaguje na anticipáciu toho, čo by v nej mohlo byť.“

Práve tento mechanizmus spúšťa dopamín podobne ako hazardné hry.

A preto vie byť notifikácia psychologicky silnejšia než situácia na ceste.

5 sekúnd s mobilom = futbalové ihrisko naslepo

Pri rýchlosti 90 km/h prejde auto za 5 sekúnd približne vzdialenosť futbalového ihriska.

To však nie je jediný problém.

Aj keď telefón odložíte, časť pozornosti zostáva pri správe, ktorú ste čítali. Psychológia tento jav nazýva attentional residue.

Inými slovami:nebezpečenstvo nekončí v momente, keď mobil položíte.

93 % vodičov vie, že mobil za volantom je nebezpečný. Aj tak ho používajú.

Práve toto je podľa Karola Kleinmanna fascinujúca časť dopravnej psychológie.

Väčšina vodičov vie, že čítanie alebo písanie správ počas jazdy je nebezpečné.

Napriek tomu:

• približne 38 % vodičov priznáva čítanie správ za volantom,

• viac než štvrtina ich počas jazdy aj píše.

Prečo?

Pretože mozog v danej chvíli nepracuje so štatistikami nehôd.

Pracuje s emóciou:

• „Čo ak je to dôležité?“

• „Čo ak ma niekto potrebuje?“

• „Čo ak niečo zmeškám?“

A práve táto sociálna úzkosť býva silnejšia než abstraktné riziko nehody.

ADHD a šoférovanie: Riziko, ale nie zákaz

ADHD je dnes veľkou témou aj v doprave.

Výskumy ukazujú, že vodiči s ADHD majú približne o 23 % vyššie riziko nehody. To však neznamená, že človek s ADHD nemôže bezpečne šoférovať.

„ADHD nie je diskvalifikácia. Je to rizikový faktor, ktorý treba manažovať.“

Mnoho vodičov s ADHD jazdí bezpečne — najmä keď svoj mozog poznajú a vedia, ako funguje ich pozornosť.

Prečo vodič s ADHD zvládne krízu lepšie než rutinu?

Mozog s ADHD nefunguje tak, že „nevie dávať pozor“.

Problém je regulácia pozornosti.

V krízovej situácii:

• prudké brzdenie,

• nečakaná prekážka,

• rizikový moment,

sa mozog okamžite aktivuje adrenalínom a reakcia môže byť veľmi rýchla.

Paradoxne väčší problém vzniká pri rutinnej jazde.

Na známej trase mozog prestáva dostávať podnety a začne ich hľadať inde:

• v mobile,

• v myšlienkach,

• v rádiu,

• v rozptyľovaní.

A práve tam vzniká najväčšie riziko.

Manuál alebo automat?

Možno prekvapivo, niektorým vodičom s ADHD môže viac vyhovovať manuál.

Prečo?

Pretože:

• viac zapája telo,

• vyžaduje viac aktívnej pozornosti,

• zamestnáva mozog.

Automat je síce pohodlnejší, no práve pohodlie môže pri ADHD viesť k väčšiemu rozptýleniu.

Samozrejme, vždy záleží od konkrétneho človeka.

Asistenčné systémy: Pomoc alebo problém?

Moderné autá dnes dokážu:

• držať auto v pruhu,

• brzdiť,

• regulovať rýchlosť,

• asistovať pri jazde.

Tieto technológie reálne pomáhajú znižovať počet nehôd.

Majú však aj psychologickú nevýhodu.

Čím menej vodič robí, tým viac mozog hľadá inú stimuláciu.

A práve preto môže byť poloautonómne auto paradoxne rizikové:vodič mentálne „odíde“, pretože má pocit, že auto situáciu zvládne samo.

Moderné šoférovanie už nie je len o volante

Dnešný vodič nebojuje len s premávkou.

Bojuje:

• s digitálnymi návykmi,

• s rozptýlením,

• s úzkosťou,

• s tlakom na výkon,

• s preťaženou pozornosťou.

A práve preto je dnes kvalitný tréning za volantom dôležitejší než kedykoľvek predtým.

Bezpečné šoférovanie totiž nie je len o technike jazdy.

Je aj o tom, ako funguje naša hlava.