Posledné dni je počasie neuveriteľné! Sranda skončila už dávno. Za oknami však stále leje a predpoveď na najbližší deň-dva nie je povzbudivejšia. Zrážky už včera, len po 4 dňoch, prekonali mesačný priemer. A to nie je koniec. Prší a bude pršať. Apríl je ešte len vo svojej polovici…
Množstvá vody na cestách premávku prirodzene spomaľujú. V dlhých kolónach stráca čas mnoho z vás. Potom keď sa cesta konečne otvorí, hurá predbiehať. Samozrejme, prirodzená reakcia na frustráciu z vlečenia sa za ľaknutým osobákom, alebo preťaženým kamiónom. Ale POZOR! Na slovensku viac než vo väčšine krajín EÚ hrozí riziko silného aquaplaningu podstatne viac. Práve vďaka koľajám od preťažených kamiónov. Že sú naše cesty v hroznom stave, nie len po zime, ale celý rok je už snáď aj trápne rozoberať. Ale mnohé, na oko zdravé úseky mimo obcí trpia zdržiavaním vody v prevaleninách od trestuhodne preťažených mašín.
Aquaplaning? To sa mne nemôže stať!
V prvom rade je treba si uvedomiť, že aquaplaning sa teoreticky týka každého vozidla, ktoré dokáže prekročiť 80 km/h. Prax je o čosi zložitejšia, lebo na to aby vznikol musí byť splených viacero podmienok. V zásade k nemu však dôjde vždy, otázkou je len pri akej rýchlosti…
V drivej väčšine prípadov je aquaplaning záležitosťou jazdy v priamom smere. V zákrute je prakticky neriešiteľný, ale aj výnimočný.
Čo je aquaplaning?
…alebo voľne let/vznášanie sa na vode je stav, kedy pneumatika nedokáže zo stopy pri odvaľovaní odvádzať vodu adekvátne rýchlo jazde, teda jej otáčkam. Vo vyššej rýchlosti sa pred pneumatikou vytvorí vodná stena, ktorej tlak v istom momente prekročí tiaž vozidla na pneumatiku. Vtedy pneumatika stratí kontakt s povrchom a vznesie sa na vrstve vody. Keď k tomu dôjde na všetkých kolesách vozidla, stáva sa absolútne neovládateľné. Táto situácia je mimoriadne nebezpečná, pretože nie je možné meniť smer, brzdiť ani pridávať.
Dá sa s tým bojovať?
Samozrejme! Ako som spomenul, pri istej rýchlosti vrstve vody na ceste podľahne každé vozidlo. Je však ohromný rozdiel, či je to pri 110, alebo 210 km/h. Prvou rýchlosťou jazdíme za dažďa celkom bežne úplne všetci, tou druhou už snáď len šialenci 
Čo aquaplaning podporuje?
- vysoká rýchlosť,
- staré a zjazdené pneu (dezén pod 3 mm je hazard!),
- široké pneu
- ľahšie vozidlo,
- hĺbka vodnej vrstvy a jej dĺžka (problém začína pri cca 5 mm a 10 m),
- štruktúra a materiál povrchu (betón je voči koľajám odolnejší),
- podhustené pneu
Ako aquaplaning rozpoznať?
- volant je zrazu veľmi voľný
- auto nereaguje na jemne zmeny smeru
- otáčky motora prudko vyletia hore
Anti Aquaplaningové opatrenia:
- NEJAZDIŤ V KOĽAJÁCH S VODOU!!!
- nižšia rýchlosť
- dostatočne hlboký dezén (min. 4 mm)
- správne hustenie/jemné prehustenie (podhustenie je veľmi nebezpečné!)
- ťažšie vozidlo
- užšie pneu (tie sú však horšie na mokrom a suchom povrchu)
Čo robiť/nerobiť?
- nepanikáriť a nebrzdiť ani netočiť volantom!
Brzdenie aj snaha o zmenu smeru jazdy spôsobia v prípade kontaktu jedného kolesa, jednej strany vozidla neriešiteľný šmyk! Ak je brzdenie nevyhnutné (kvoli prekážke) treba tak urobiť postupným prerušovaným prišliapavaním pedálu, nie dupnutím.
Treba ubrať plyn (na automate) alebo stlačiť spojku a počkať s volantom rovno kým rýchlosť pod vplyvom odporov (vody, valenia, vzduchu) klesne natoľko, že kolesá sa znova chytia.
