1) Koľko km denne by mal vodič maximálne prejsť, aby neohrozil bezpečnosť?
Pre rodinné cestovanie sa odporúča prejsť maximálne 800 – 1 000 kilometrov/deň. To však za podmienky, že počas jazdy sa vystriedajú minimálne dvaja vodiči. Frekvencia prestávok pritom závisí od času a schopností vodiča.
2) Niekto uprednostňuje šoférovanie na dlhšie trasy v noci. Môžete to odporučiť?
Sú vodiči, ktorí radšej jazdia v noci a nerobí im to problémy. Cesty sú voľnejšie a vyššia je aj cestovná rýchlosť. Niektorým ľuďom tma, naopak, prekáža. Pre posádku je výhodné, že si napríklad pospia a vodič môže v pokoji šoférovať. Treba však mať na zreteli podstatne väčšiu náchylnosť na mikrospánok už aj preto, že ho v noci z posádky nik nerozptyľuje.
Ľudský mozog je síce stále najdokonalejším informačným systémom, ale za umelými systémami zaostáva v spoľahlivosti vykonávania svojich funkcií, najmä jednoduchších. Ľudia sa často mýlia, nesprávne usudzujú, reagujú pomaly a zabúdajú, a často robia chyby.
3) Kedy mám nábeh na mikrospánok?
Keď vodič začína vidieť rozmazane kontúry predmetov v okolí auta, stráca orientáciu vo svojom jazdnom pruhu a pociťuje z toho dôvodu úzkosť, keď sa zľakne zmenenej zvukovej kulisy pri vjazde do tunela, alebo dlhšieho podjazdu, je absolútne najvyšší čas prerušiť jazdu a aspoň na pár desiatok minút si v aute pospať!
4) Ako predĺžiť bdelosť a oddialiť mikrospánok?
Žuvaním sa zväčšuje prúdenie krvi do mozgu o 25 až 40%. Žuvačky sú preto vítaný spoločník každého vodiča a okrem lepšieho dychu zlepšia aj bdelosť.
5) Je možné spánok nahrádzať?
Ľudia prespia asi 1/3-1/4 života. Uberať zo spánku je veľmi nebezpečné. Počas spánku dochádza v mozgu k obnove psychických činností, schopností poznávania, schopnosti optimálnej regulácie organizmu. Dostatok spánku je dôležitý pre pamäť aj náladu, akú má človek nasledujúci deň. Zvyčajne platí: aká noc, taký deň. Od toho sa teda odvíja celková kvalita života.
6) Častejšie prestávky teda nie sú vhodné riešenie?
Častejšie prestávky sú dôležité najmä z dôvodu tzv. kondičnej bezpečnosti vodiča. Ak počas prestávky neostane sedieť v aute, či blízko pri ňom, ale naozaj sa poprechádza, osvieži vodou v tvári a urobí niekoľko rýchlych pohybov, „pretiahne telo“ vhodnými cvikmi mimo kabíny vozidla, zje nejaké ľahkostráviteľné jedlo obsahujúce hrubú vlákninu a dostatok vitamínov, je predpoklad, že tým účinne oddiali nástup únavy, vrátane rizika vzniku mikrospánku počas ďalšej jazdy. Klasický spánok to však nikdy nenahradí. Toto sú už riešenia pre samotnú cestu, nie pred ňou.
7) Čo iné ovplyvňuje únavu?
Počas jazdy je dôležité mať v kabíne vozidla primeranú teplotu a účinne ju vetrať. V žiadnom prípade sa neodporúča mať vnútri zbytočne teplo (čo spiaci spolucestujúci často vyžadujú), ale ani zimu. Ľudia dodnes nevedia správne pracovať s klimatizáciou. Z hľadiska zdravia sa napríklad neodporúča mať nastavené chladenie na viac než 5-7oC stupňový rozdiel oproti vonkajšej teplote. Neplatí, že 21oC je optimálna teplota pre všetky podmienky. Keď je vonku 33oC, skvelé osvieženie poskytne klimatizácia nastavená na 25-26oC.
Zaháňanie únavy fajčením, pitím „energetických“ nápojov aj kávy je nebezpečné. Uvedomte si, že fajčenie počas jazdy môže spôsobovať ospanlivosť v dôsledku oxidu uhličitého v kabíne vodiča a v dôsledku oxidu uhoľnatého v krvi vodiča. Energetické nápoje síce svoju úlohu splnia, no nie tak rýchlo, ako by sme si želali. Je dokázané, že na prvé účinky energetického nápoja je treba počkať cca pol hodiny. Takže piť ho v čase, keď je už vodič unavený nie je riešenie. Treba zastaviť, dať si drink a potom pokračovať.
Samozrejme, dôležité je mať stály prísun tekutín. Je dokázané, že dehydrovaný/smädný človek stráca schopnosť sústrediť sa a riešiť správne vypäté situácie.
